Jasnovidectvo

Ako jasne vidí jasnovidec?

Jasnovidectvo je vnímanie, ktoré je nezávislé od všetkého. Nezávislosť je stav, v ktorom nie je prítomné ani myslenie, ani emócie, uplatnenie nadľudského stavu s ohromnou duchovnou silou. Jasnovidectvo je vrodený dar.

Každý je vyrobený z energie a vibrácie tejto energie sú premenlivé. Môžu byť obmedzené a identifikované rôzne úrovne vibrácií. Počas identifikácie sa otvára energia daného človeka, spoznáva sa jeho láskavosť a emócie jeho bytia. Je to ako kniha, v ktorej obraciame stránky jeho života alebo dokonca jeho života o jeho existencii.

Iste, existuje veľa spôsobov, ako byť jasnovidcom, ale každý, kto je jasnovidec, môže len s istotou posúdiť, ako to uplatňuje. Pretože každý pracuje inak, takže sa niečo naučia inak, napriek tomu existujú jasnosti, ktoré je možné v jasnovidectve odhaliť.

Keď dôjde k identifikácii, je možné rozpoznať nespočetné množstvo vecí, ale iba presne to, na čo sa zameriavame. Vnímateľná, rozpoznateľná povaha Ducha, celková emocionálna energia jeho životných skúseností a výsledná úroveň vibrácií.

Pocity, ktoré sa objavia, ukazujú, kto má akú povahu, ako sa správa, odkiaľ pochádza, akú úroveň a obsah prežil. Bol to povedzme kráľ alebo žil ako sluha, vládol alebo bol zraniteľný? Vaše túžby, ciele, bolesti, boje. Všetko sú to emócie, ktoré definujú našu existenciu.

Sme zložení z emócií, ktoré tvoria naše bytie. Stav jasnovidectva sa dá naučiť, existujú však ľudia, ktorí potrebujú dlhý život, aby pochopili, ako to funguje, a majú dostatok sily na tieto vedomosti. Ale sú aj takí, ktorí už tieto vedomosti získali a už sa ich nemusia učiť, len sú potrebné spomienky, aby si ich vyzdvihli zo svojej vedomostnej základne a uplatnili v živote. Jasnovidectvo môže byť tiež ťažký stav, ktorý môže spôsobovať únavu. 

Jasnovidectvo vyžaduje duchovnú čistotu, intelekt a vytvorenie stavu bez záujmu. Jasnovidec nemôže chcieť pre konkrétnu osobu dobré alebo zlé, aby si mohol zachovať svoju nezávislosť.

Pravda môže byť jednostranná, keď niekto dá do seba a na základe toho povie čokoľvek, ako uzná za vhodné. Dobré je relatívne, rovnako ako zlé. Nemôžeme povedať amen nad ničím, čo nie sme my, čo je iné ako my. Toto zaplavenie nemôže byť založené na ľudskom rozhodnutí, pretože o našich konkrétnych skúsenostiach sme mohli povedať iba čokoľvek, čo nemôže byť skutočnou pravdou s dobrými úmyslami.

V stave jasnovidectva prestáva byť egoistický záujem, neexistuje dobrá alebo zlá otázka. Pravda je oveľa viac ako zdanlivo rozpoznateľná a obývateľná ľudská bytosť. Tie Bytosti, ktoré nie sú ľuďmi, vedia alebo vedia oveľa lepšie, čo je v konkrétnej veci správne. Spojenie s nimi poskytuje odpovede na otázky, ktoré sa ako ľudia nemôžu naučiť. Bytosti môžu byť rozmanité: existujú ľudia, ktorí sa osobitne zaoberajú s tým, aby ukázali správnu cestu tým, ktorí žijú na zemi, ale sú aj takí, od ktorých sa môžu naučiť, aj v súvislosti so vzťahom, čo je v živote vhodné.

Žijú na nespočetných úrovniach existencie a tak ako existujú rozdiely medzi svetlom a tmou, tak aj dané bytosti môžu do nich preniknúť. Svetlo nemôže vstúpiť do tmy a temnotu nie je možné vidieť vo svetle. Ak sa chcete dozvedieť niečo o danej úrovni, musíte do nej vstúpiť a stať sa ňou. Keď vidíme niekoho zvnútra, vnímame, že ak je šťastný, žijeme v nás, ale ak je niekto morom bolesti a trpí hlbokým utrpením, potom, ak o ňom chceme niečo vedieť, musíme sa stať tým kto je on.

Obaja potrebujú silu, veľa a veľa sily. Byť jasnovidcom je preto veľká zodpovednosť nielen voči ostatným, ale aj za nás samých. Pretože ak si neuvedomujeme zodpovednosť za svoju jasnovidnosť a bez dostatočnej sily na to, aby sme sa o veciach dozvedeli, môžeme naraziť na niečo, čo nám spôsobuje utrpenie v duši, čo môžeme z našej duše prepísať iba na celé roky alebo na celý život. Počas jasnovidectva sa musíme otvoriť, aby sme sa dokázali prispôsobiť, porozumieť tomu, čo vidíme, a tým zabezpečiť zraniteľnosť.

Jasnovidec musí byť pripravený, musí si na všetko dávať pozor, musí byť zapojený do každej jednej identifikácie jasnovidectva. To sa v zásade uplatňuje ako výsledok mnohých cvikov, nie je potrebné tomu venovať osobitnú pozornosť, ak použijeme tieto vedomosti.

Byť jasnovidcom nie je ľahké zamestnanie, ako človek si vyžaduje veľa zodpovednosti a napätia. Má však nespočetné množstvo divov, v súvislosti s ktorými zo sveta vidno oveľa viac vecí, drobnosti vďaka povahe sofistikovaného vnímania stávajú čoraz rozmanitejšími.

Čo jasnovidec nevie?

Prvá a najdôležitejšia vec v tomto je, že jasnovidec nie je veštec. Jasnovidcom sa stáva úplne iným spôsobom. Nemôžete niečo posúdiť bez definovania konkrétnej veci a jej podrobností. Musíte sa uchytiť, aby ste začali s vláknom, ktoré poznáte, a zistiť, prečo a aké sú dôvody, aby ste sa mohli dozvedieť skutočné odpovede na otázky. Musíte zúžiť kruh, aby bolo možné posúdiť pravdy o čom hovoríte.

Vo svojich vlastných životoch vytvárame situácie a emócie, takže sa tiež rozhodujeme, čo sme ochotní urobiť z toho, čo vieme prostredníctvom jasnovidca. Keďže nás jasnovidectvo naučí čokoľvek, môžeme to robiť inak, aj keď naisto vieme, čo je pre nás dobré. Jeden alebo viac životov môžeme viesť celú cestu tým, že necháme ostatných hovoriť čokoľvek za nás, a potom obviňujeme ostatných, že si za to môžu sami.

Jasnovidectvo je uznanie, konkrétne vnímanie, ktoré vyplýva z výberu niekoľkých vecí, ale nie je to niečo, čo môže byť istým bodom, aj keď chceme robiť inak. Zodpovednosť teda leží na nás, môžeme požiadať o radu, ale nie o pomoc. Prostredníctvom iných môžeme pomáhať iba sami sebe a mať z rady úžitok. Aj keď musíme kráčať spôsobom, ktorý nám nie je majestátne dobrý, mali by sme to urobiť, aby sme to prekonali s najmenším zranením.