Buddha a jeho cesta od princa k prebudeniu

Pred dva a pol tisíc rokmi sa na severe Indie narodil chlapec, ktorému otec chystal život plný prepychu. Siddhártha Gautama však za múrmi paláca uvidel starobu, chorobu a smrť. Ten pohľad ho prinútil hľadať odpoveď na otázku, prečo ľudia trpia. Po rokoch putovania a sebatrýznenia našiel strednú cestu a pod stromom precitol. Odvtedy ho svet volá Buddha, teda Prebudený. Jeho učenie o štyroch vznešených pravdách a osemdielnej ceste sa rozšírilo z Indie do celej Ázie. Okolo jeho postavy vyrástli legendy o bielom slonovi, pokušiteľovi Márovi a stovkách predošlých životov. Dnes ho poznáme z pokojných sôch v záhradách aj z meditačných stretnutí v slovenských mestách. Kto pozná jeho príbeh, ľahšie pochopí, prečo táto postava stále priťahuje ľudí, ktorí hľadajú vnútorný pokoj.

Princ z rodu Šákjov

Historický Buddha sa narodil ako Siddhártha Gautama v Lumbiní, dnes na území Nepálu. Väčšina bádateľov kladie jeho život do piateho alebo štvrtého storočia pred naším letopočtom. Jeho otec Šuddhódana vládol malému kmeňovému štátu Šákjov a matka Mája zomrela krátko po pôrode. Mudrc Asita vraj predpovedal, že dieťa bude buď mocným vládcom, alebo svätým mužom. Chlapec vyrastal v prepychu a otec ho starostlivo chránil pred všetkým bolestným. Podľa tradície sa oženil s Jašódharou a narodil sa mu syn Ráhula. V jeho príbehu sa náboženstvo a mytológia prelínajú tak tesne, že historické jadro sa dá oddeliť len s námahou. Pokojný život v paláci sa však skončil v jedinom okamihu, keď mladý princ prvýkrát vyšiel za brány.

Štyri stretnutia a odchod

Za bránami paláca stretol Siddhártha starca, chorého človeka a mŕtveho, ktorého niesli na spálenie. Štvrtým stretnutím bol potulný askéta, z ktorého tváre vyžaroval pokoj. Princ pochopil, že bohatstvo ho pred utrpením neochráni, a v noci tajne opustil rodinu. Šesť rokov sa postil a trýznil svoje telo, až takmer zomrel od hladu. Potom prijal misku ryžovej kaše od dievčiny Sudžáty a zvolil strednú cestu medzi prepychom a odriekaním. V Bódhgaji si sadol pod figovník a rozhodol sa nevstať, kým nenájde pravdu. Pre každého, koho zaujíma náboženstvo a mytológia, patrí táto noc k najsilnejším okamihom duchovných dejín. Ráno už pod stromom nesedel hľadajúci princ, ale Buddha, ktorý sa rozhodol podeliť o svoje poznanie s prvými učeníkmi.

Štyri vznešené pravdy

Prvú kázeň predniesol Prebudený v jelenom parku v Sárnáthe neďaleko Váránasí. Piatim bývalým druhom z čias askézy vysvetlil štyri vznešené pravdy. Prvá hovorí, že život je poznačený nespokojnosťou, v jazyku páli nazývanou „dukkha“. Druhá hľadá jej príčinu v smäde, teda v neustálej túžbe niečo mať alebo niekým byť. Podľa tretej pravdy prichádza oslobodenie, keď smäd vyhasne, a toto oslobodenie sa nazýva nirvána. Štvrtá ukazuje osemdielnu cestu, ktorá spája správny náhľad, reč, konanie aj sústredenie. Tradícia tento okamih volá prvým otočením kolesa dharmy. Buddha potom viac ako 40 rokov putoval po severnej Indii a učil kráľov, obchodníkov aj žobrákov. Okolo jeho života sa však už vtedy začali spriadať príbehy, ktoré presahujú bežnú ľudskú skúsenosť.

Legendy o zázračnom zrodení

Najznámejšie legendy sa začínajú ešte pred narodením. Kráľovná Mája mala sen, v ktorom do jej boku vstúpil biely slon so šiestimi klami. Dieťa podľa podania prišlo na svet z jej boku, keď sa držala vetvy stromu v háji Lumbiní. Novorodenec vraj hneď urobil sedem krokov a pod jeho nohami vykvitli lotosy. Ďalší slávny príbeh rozpráva o pokušiteľovi Márovi. Ten pred osvietením poslal na meditujúceho princa búrku, démonov aj svoje zvodné dcéry. Siddhártha sa iba dotkol zeme a zavolal ju za svedka. Rozsiahlu zbierku tvoria aj „džátaky“, stovky rozprávok o jeho predošlých životoch v podobe zajaca, opice či kráľa. Výjavy z týchto príbehov neskôr zdobili steny chrámov a dali vzniknúť bohatému svetu obrazov a sôch.

Sochy, gestá a symboly

Spočiatku umelci Prebudeného vôbec nezobrazovali v ľudskej podobe. Jeho prítomnosť naznačovali odtlačky chodidiel, prázdny trón, strom bódhi alebo koleso dharmy. Prvé sochy vznikli až okolo prelomu letopočtov v Gandháre a Mathure. Gandhárski sochári prevzali niektoré prvky z gréckeho umenia, napríklad zvlnené rúcho a jemné črty tváre. Na temene hlavy býva výbežok „ušníša“, znak múdrosti. Predĺžené ušné lalôčiky pripomínajú ťažké šperky, ktoré princ kedysi odložil. Polohy rúk sa nazývajú „mudry“ a každá nesie vlastný význam, od dotyku zeme až po gesto učenia. Usmievavý bucľatý mních zo suvenírových obchodov je však čínsky Budaj, nie historický Buddha. Rozdiely v zobrazení odrážajú aj to, že sa učenie postupne rozdelilo do viacerých veľkých prúdov.

Théraváda, mahájána a vadžrajána

V každom z hlavných prúdov budhizmu má Prebudený trochu inú tvár. Théraváda, rozšírená na Srí Lanke, v Thajsku či Mjanmarsku, v ňom vidí najmä ľudského učiteľa. Mahájána, silná v Číne, Kórei a Japonsku, hovorí o nespočetných prebudených bytostiach. Veľkú úctu tu majú bódhisattvovia, ktorí odkladajú vlastné oslobodenie z lásky k ostatným. Do popredia sa dostávajú aj postavy ako Amitábha, vládca Čistej zeme na západe. Tibetská vadžrajána pridáva bohatý obradný život, mantry a meditácie s predstavou božstiev. Japonský zen zas zdôrazňuje, že schopnosť prebudiť sa drieme v každom človeku a dá sa odhaliť v tichom sedení. Napriek rozdielom sa všetky smery zhodujú v tom, že Buddha nie je stvoriteľ sveta, ale ten, kto sa prebudil.

Odkaz Prebudeného dnes

Príbeh muža z rodu Šákjov ukazuje, že Buddha bol najprv človekom, ktorý hľadal odpoveď na utrpenie, a až potom postavou legiend. Kto ho chce spoznať bližšie, môže siahnuť po románe Hermanna Hesseho „Siddhártha“, ktorý vyšiel aj po slovensky. Na Slovensku pôsobia budhistické skupiny viacerých smerov, ktoré organizujú otvorené meditácie a prednášky. Pre niekoho je jeho učenie cestou k pokojnejšiemu životu, pre iného zdrojom otázok o zmysle vlastného osudu. Pri takých otázkach dokáže pomôcť aj duchovné poradenstvo po telefóne. Rozhovor so skúseným jasnovidcom či duchovným poradcom môže ukázať, čo vás drží v nespokojnosti, o ktorej hovoril Prebudený. Mnohí ľudia v takom tichom rozhovore nájdu odvahu vykročiť vlastnou strednou cestou.