Lugh, keltský boh svetla a všetkých remesiel

Na kráľovský dvor v Tare raz prišiel neznámy mladík a tvrdil, že ovláda každé remeslo. Strážca brány ho najprv nechcel pustiť, no hosť dokázal, že hovorí pravdu. Tak vstúpil do írskych legiend Lugh, jeden z najvýznamnejších bohov starých Keltov. Jeho dedo Balor sa bál proroctva o vlastnej smrti, a preto chcel vnuka zahubiť hneď po narodení. Chlapec však prežil a neskôr viedol svoj ľud v rozhodujúcej bitke proti Fomorom. Na jeho počesť sa začiatkom augusta slávil sviatok Lughnasadh, ktorý otváral čas žatvy. Stopy po tomto bohovi nájdeme aj v názvoch európskych miest a vo velšských rozprávkach. Jeho príbeh odhaľuje, ako starí Kelti chápali svetlo, zručnosť a úrodu a prečo si ich vážili rovnako ako odvahu v boji.

Boh z ľudu bohyne Danu

Náboženstvo a mytológia starých Írov sa zachovali najmä v stredovekých rukopisoch, ktoré zapisovali kresťanskí mnísi. Medzi postavami, ktoré v nich vystupujú, má výnimočné postavenie Lugh. Patril k rodu Tuatha Dé Danann, teda k ľudu bohyne Danu, ktorý podľa legiend prišiel do Írska v hustej hmle. Uctievali ho ako boha svetla, remesiel, básnictva aj vojnového umenia. Legendy opisujú, že jeho tvár žiarila ako zapadajúce slnko. Príbuzné postavy poznali aj iné keltské národy. Galovia uctievali boha menom Lugus a vo Walese sa rozprávalo o hrdinovi menom Lleu. Mnohí bádatelia preto predpokladajú, že ide o jedno z najstarších keltských božstiev. Jeho cesta medzi bohov sa však začala temným proroctvom, ktoré mu hrozilo smrťou ešte pred narodením.

Proroctvo a ukrytá veža

Proroctvo sa týkalo Balora, náčelníka Fomorov, ktorí boli v írskych bájach nepriateľmi bohov. Balor mal jedno obrovské oko, ktorého pohľad zabíjal každého, na koho dopadol. Veštci mu predpovedali, že zahynie rukou vlastného vnuka. Preto zavrel svoju jedinú dcéru Ethniu do veže na ostrove Tory. Mladý Cian sa k nej napriek tomu dostal a narodil sa im syn. Podľa jednej verzie dal Balor dieťa hodiť do mora, no chlapca niekto zachránil. Vychovávala ho kráľovná Tailtiu a učil ho aj morský boh Manannán mac Lir. Rozprávači tento príbeh zachovali v rukopisoch, kde sa náboženstvo a mytológia miešajú so spomienkami na dávne dejiny. Keď mladík dospel, vydal sa na kráľovský dvor, kde ho čakala nezvyčajná skúška.

Skúška pred bránou Tary

Do Tary, sídla kráľa Nuadu, smel vstúpiť iba ten, kto ovládal nejaké umenie. Strážca brány sa preto mladíka pýtal, čo vie. Hosť postupne vymenoval, že je tesár, kováč, harfista, básnik, bojovník, lekár aj kúzelník. Strážca mu zakaždým odpovedal, že taký majster už na dvore žije. Lugh sa napokon spýtal, či tam je niekto, kto ovláda všetky tieto zručnosti naraz. Taký človek na dvore nebol a mladíka pustili dnu. Tam porazil najlepších hráčov v doskovej hre „fidchell“ a zdvihol kameň, ktorým by inak nepohol ani záprah volov. Kráľ Nuada mu dočasne prenechal trón, lebo videl, že vedie lepšie ako on. Odvtedy ho Íri volali „Samildánach“, teda zručný vo všetkých umeniach. Jeho talent mal čoskoro prejsť najťažšou skúškou na bojisku.

Bitka pri Mag Tuired

K rozhodujúcemu stretu s Fomormi došlo na planine Mag Tuired. Bohovia sa naň pripravovali celé roky a každý remeselník sľúbil svoj dar. Kováč Goibniu kul hroty kopijí, ktoré nikdy neminuli cieľ. Bohyňa Morrígan zas sľúbila, že nepriateľom vezme odvahu. Lekár Dian Cécht pripravil prameň, ktorý vracal ranených späť do boja. Mladý boh viedol vojsko a uprostred bitky sa stretol so svojím dedom. Keď sluhovia zdvihli Balorovi ťažké viečko, aby zabil pohľadom, Lugh vrhol kameň z praku. Strela prerazila oko tak prudko, že jeho smrtiaci pohľad dopadol na vlastné fomorské vojsko. Proroctvo sa naplnilo a víťazní bohovia získali vládu nad Írskom. Najznámejšou stopou po víťazovi však nie je bitka, ale letný sviatok spojený s jeho pestúnkou.

Lughnasadh a začiatok žatvy

Sviatok Lughnasadh pripadal na začiatok augusta. Podľa legendy ho boh svetla založil na počesť pestúnky Tailtiu, ktorá zomrela od vyčerpania pri klčovaní polí. Ľudia sa schádzali na kopcoch a pri svätých prameňoch, obetovali prvé klasy a hostili sa novým chlebom. Konali sa preteky koní, zápasy aj trhy, na ktorých sa uzatvárali obchody a dohadovali sobáše. V kresťanskej dobe sa zvyky preniesli na letné púte. Najznámejšou z nich je výstup na horu Croagh Patrick, ktorý sa koná koncom júla. V Anglicku sa podobný sviatok volal Lammas a ľudia naň prinášali do kostola chlieb z novej úrody. Írske meno augusta, Lúnasa, nesie meno starého boha dodnes. Rovnako hlboko sa jeho meno zapísalo aj do názvov miest ďaleko od Írska.

Odkaz v mestách a zvykoch

Galský boh Lugus dal podľa mnohých jazykovedcov meno rímskemu mestu Lugdunum, dnešnému Lyonu. Rimania tam neskôr 1. augusta slávili veľký sviatok na počesť cisára, čo niektorí spájajú so starším keltským zvykom. Podobný pôvod sa pripisuje aj ďalším sídlam v Galii a Británii. V Španielsku sa na skalách pri obci Peñalba de Villastar zachoval nápis, ktorý ho spomína. Vo velšskej zbierke „Mabinogi“ vystupuje Lleu Llaw Gyffes, hrdina so zručnou rukou, ktorého osud pripomína írskeho boha. Írske ságy tvrdia, že jeho synom bol Cú Chulainn, najväčší hrdina Ulsteru. Dnešní novopohania a wiccania slávia Lughnasadh ako jeden z ôsmich sviatkov kolesa roka. Pečú chlieb z novej múky, ďakujú za úrodu a premýšľajú, čo im priniesla vlastná práca. Mnohí pri tom spomínajú aj mladého boha, ktorý svojím umom porazil temnotu.

Svetlo, zručnosť a úroda

Írsky boh svetla stelesňuje ideál, v ktorom sa sila spája so šikovnými rukami a bystrou mysľou. Lugh tak ukazuje, že Kelti si vážili remeslo a poznanie rovnako ako odvahu. Pre hlbšie spoznanie sa oplatí prečítať si prerozprávanie ságy „Druhá bitka pri Mag Tuired“. Sviatok Lughnasadh možno osláviť aj doma, upečením chleba z novej múky a chvíľou vďaky za úrodu. Začiatok žatvy je pre mnohých časom, keď bilancujú, čo sa im podarilo dopestovať vo vlastnom živote. Pri takom zamyslení môže pomôcť rozhovor s veštkyňou alebo médiom po telefóne. Skúsený poradca dokáže pomenovať talenty, ktoré človek v sebe nosí a nevyužíva. Podobne ako mladík pred bránou Tary potom ľahšie spozná, koľko zručností v ňom drieme.