Hádanka veštice

V starom dome na okraji lesa žila žena, ktorú dedinčania volali Veštica, hoci jej pravé meno nik nepoznal. Každý večer zapaľovala tri sviece a šeptom kládla otázky vetru. Hovorilo sa, že odpovede počuje iba ten, kto príde bez strachu. Jednej noci zaklopal cudzinec s prázdnymi rukami a prosbou v očiach. Chcel vedieť, kde nájde šťastie, no žena sa len usmiala a podala mu papier s vetou: Hľadaj tam, kde nič nehľadáš. Ráno papier zmizol a zostali iba tri znaky: kľúč, mesiac a tieň. Dodnes sa vraví, že kto rozlúšti ich poradie, otvorí dvere k tajomstvu. No hádanka má ešte pokračovanie. Kľúč neotvára zámok, ale mlčanie. Mesiac nesvieti hore, iba vnútri. Tieň neuteká pred svetlom, ale pred pravdou. Keď všetko spojíš, zistíš že veštica nikdy neveštila, iba učila ľudí počúvať seba. Preto ak ju stretneš, nepýtaj sa na budúcnosť. Spýtaj sa radšej, čo skrýva tvoje ticho, lebo práve tam čaká odpoveď na otázku, ktorú si sa bál vysloviť celý život. A možno zistíš, že najväčšie kúzlo nosíš dávno v sebe ako tajný plameň, ktorý nikdy nezhasol, len čakal na tvoje prebudenie počas tichej polnoci pod hviezdami bez slov dnes konečne úplne jasne otvorené pre nové skryté dávne dvere navždy .... .