Zašifrovaná veštba

V starej knihe ležal list, na ktorom boli zvláštne znaky pripomínajúce hviezdy, rieky aj tiene. Veštica tvrdila, že každé tretie slovo skrýva odkaz pre toho, kto sa nebojí ticha ani čakania. Keď som čítala pomaly, písmená akoby menili smer a vytvárali neviditeľnú cestu k odpovedi. Najprv som videla mesiac, potom kľúč, neskôr bránu z hmly. Pod každým symbolom bolo číslo, no poradie nesedelo s ničím známym. Skúsila som preskakovať riadky, spájať slabiky a počítať pauzy. Zrazu vznikla veta: otvor oči, keď noc zaspí, pravda príde bez klopania. Posledný znak pripomínal oko ukryté v kruhu, akoby sledovalo každý nádych. Na okraji stránky svietli tri bodky, tiché ako šepot. Ich význam som pochopila až ráno, keď slnko preťalo okno zlatom a tieň zmizol. Vtedy mi došlo, že veštba nepredpovedá budúcnosť, ale odhaľuje to, čo už dávno vieme hlboko v sebe. Šifra nebola kúzlom, iba zrkadlom duše, ktoré vracalo odpovede zahalené strachom. Ak chceš poznať svoj osud, nehľadaj ho iba v kartách či dymových kruhoch. Niekedy stačí zastaviť čas, započuť vlastný hlas a rozlúštiť ticho. Tam sa ukrýva správa, ktorú vesmír posiela tajne každému, kto dokáže čítať medzi slovami a veriť tomu, čo nevidno na prvý pohľad nikdy celkom obyčajne dnes večer .