Čarodejnícky sabat v slovenskom folklóre

Noc, keď sa bosorky z celého kraja zlietajú na horu, patrí k najsilnejším obrazom európskych povestí. Čarodejnícky sabat mal svoje miesto aj na Slovensku, kde ľudia v jarných nociach kládli na prahy tŕnie a práskali bičmi. Predstava nočných hostín a tancov s diablom však nevznikla len na dedinách. Formovali ju aj kazatelia, učené knihy a súdne procesy, ktoré z ľudových príbehov urobili temné obvinenie. Historici sa dodnes zaoberajú tým, čo sa za opismi skrývalo a či mali nejaký skutočný základ. Dozviete sa, odkiaľ pochádza pomenovanie, ktoré slovenské vrchy sú späté s bosorkami a ako vyzeralo zhromaždenie v povestiach. Svoje vysvetlenia ponúkajú aj moderní bádatelia. Staré slovo pritom nanovo ožilo v dnešných prírodných sviatkoch.

Pôvod nočného zhromaždenia

Predstava, že sa bosorky v noci tajne schádzajú, je v Európe stará niekoľko storočí. Čarodejnícky sabat označuje práve takéto zhromaždenie, na ktorom podľa povestí prebiehali hostiny, tance a obrady s diablom. Samotné slovo pochádza z hebrejského „šabat“, teda sviatočného dňa odpočinku. Do súvislosti s bosorkami sa dostalo v 15. storočí, keď ho cirkevní autori začali používať pre zakázané nočné schôdzky. Dovtedy ľudia rozprávali skôr o nočných jazdách, lietajúcich ženách a sprievodoch duchov. Nové pomenovanie z týchto rozptýlených príbehov vytvorilo jednotný a temný obraz. Ľudové čarodejníctvo sa tak v očiach vzdelancov zmenilo na tajné spoločenstvo s vlastnými pravidlami. Najostrejšie kontúry však tento obraz dostal v knihách učencov a v súdnych sieňach.

Čarodejnícky sabat pred súdom

Rozhodujúcu úlohu zohrala kniha „Kladivo na čarodejnice“, ktorú v roku 1486 vydal dominikán Heinrich Kramer. Opisovala, ako bosorky uzatvárajú zmluvu s diablom a ako ich treba odhaliť. Neskorší démonológovia k tomu pridali podrobné opisy nočných letov a hostín. Sudcovia potom kládli obvineným otázky presne podľa týchto kníh. Vypočúvaní pod tlakom mučenia potvrdzovali, čo od nich chceli počuť, a menovali ďalších účastníkov. Z jednej výpovede sa tak rodili celé zoznamy mien. Procesy prebiehali aj v Uhorsku a v slovenských banských mestách, a to ešte v 18. storočí. Pre mnohé obete stačilo, aby sa v obvinení objavilo slovo čarodejníctvo, a rozsudok bol takmer istý. Dedinčania však medzitým rozprávali vlastnú verziu, ktorú spájali s konkrétnymi vrchmi.

Bosorky na Kľaku a Babej hore

Slovenské povesti majú pre nočné stretnutia bosoriek svoje presné miesta. Najznámejší je vrch Kľak, kam sa podľa ľudí zlietali bosorky z celého kraja. Spomína sa aj Babia hora na hranici s Poľskom, ktorej hmlistý vrchol odjakživa budil rešpekt. Bosorky vraj lietali na metlách, ožogoch či vidlách, ktoré si predtým natreli tajnou masťou. Najväčšie zhromaždenie sa konalo vo Filipojakubskej noci z 30. apríla na 1. mája. Ľudia v tú noc kládli na prahy tŕnie, zatvárali komíny a nevynášali z domu nič, čo by bosorky mohli zneužiť. Mládenci práskali bičmi a strieľali, aby lietajúce ženy odplašili. Ráno sa potom šuškalo, ktorá gazdiná vyzerá unavená a komu krava prestala dojiť. O tom, čo sa na vrchole odohrávalo, vedeli rozprávači prekvapivo veľa.

Hostina, tanec a kozol

Opisy samotnej schôdzky sa v povestiach aj súdnych spisoch nápadne podobajú. Bosorky prichádzali na lúku alebo vrchol, kde horel oheň a čakal ich hostiteľ v podobe kozla či čierneho muža. Nasledovala hostina, ktorá však podľa mnohých výpovedí nesýtila a jedlo nemalo chuť ani soľ. Potom sa tancovalo v kruhu, často chrbtom k sebe alebo opačným smerom, než je zvykom. Všetko bolo naruby, aby bolo jasné, že ide o prevrátený svet. Tento obraz neskôr zachytili aj umelci. Španielsky maliar Francisco Goya namaľoval koncom 18. storočia obraz „Sabat čarodejníc“. Ženy sa na ňom tlačia okolo rohatého tvora pod nočnou oblohou. Historikov však oddávna zaujíma, či za týmito príbehmi stála aj nejaká skutočná skúsenosť.

Výklady historikov

Historici a folkloristi hľadali odpoveď rôznymi cestami. Britská bádateľka Margaret Murray tvrdila, že išlo o pozostatok predkresťanského kultu, no jej teóriu odborníci neskôr odmietli. Taliansky historik Carlo Ginzburg objavil v starých spisoch z Furlanska ľudí, ktorí verili, že v noci duchom bojujú o úrodu. Podobné predstavy o nočných letoch duše poznali aj iné kúty Európy. Ďalší bádatelia upozorňujú na masti z rulíka, blenu či durmanu, ktoré mohli vyvolať pocit letu. Väčšina z nich sa dnes zhoduje, že čarodejnícky sabat vznikol spojením ľudových povestí so strachom vzdelancov. Skutočné zhromaždenia v takej podobe sa preukázať nepodarilo. Slovo však neostalo len v archívoch, pretože ho v 20. storočí prevzali nové duchovné hnutia.

Sviatky Kolesa roka

Novopohanské hnutia, ktoré vznikali v Británii po druhej svetovej vojne, dali starému pojmu nový obsah. Ich prívrženci tým istým slovom označujú osem sviatkov, ktoré spolu tvoria Koleso roka. Patria k nim zimný a letný slnovrat, jarná a jesenná rovnodennosť a štyri sviatky na pomedzí ročných období. Medzi najznámejšie patrí jarná noc na začiatku mája a jesenný sviatok predkov na prelome októbra a novembra. Oslavy majú pokojný a prírodný ráz. Ľudia sa stretávajú pri ohni, zdobia oltáre plodmi sezóny a pripomínajú si cyklus rastu a odpočinku. Mnohí oslavujú aj osamote, prechádzkou v lese alebo zapálením sviečky. Zo strašidelného zhromaždenia z povestí sa tak stal spôsob, ako vnímať plynutie roka a vlastné miesto v ňom.

Od povestí k vlastným sviatkom

Povesti o nočných schôdzkach na vrchoch ukazujú, ako sa spojil ľudový strach s cirkevnými knihami. Súdne spisy z nich potom vytvorili jeden silný obraz. Čarodejnícky sabat je preto kľúčom k pochopeniu dávnych obáv aj dnešných sviatkov prírody. Slovenské podoby týchto príbehov nájdete v zbierke „Prostonárodnie slovenské povesti“ Pavla Dobšinského. Výstup na Kľak na prelome apríla a mája zase ponúkne vlastný zážitok z miesta, ktoré ľudová fantázia spojila s bosorkami. Niektoré otázky však knihy ani hory nezodpovedia. Prečo ma tak priťahujú staré rituály? Ako prežívať vlastný rok podľa prírodných sviatkov? Pri takých otázkach môže pomôcť intuitívne poradenstvo cez telefón. Skúsený jasnovidec dokáže v rozhovore vycítiť, ktoré obdobie roka je pre vás silné a ktorý sviatok si zaslúži viac pozornosti. Staré povesti tak dostanú osobný zmysel.