Palina pravá v mágii a slovenských zvykoch

Málokto si pri poľnej ceste všimne striebristú rastlinu s drobnými žltými kvietkami. Palina pravá pritom patrí k najstarším magickým bylinám Európy. Gréci ju spájali s bohyňou Artemis, naše prababky ju vešali nad dvere a parížski maliari pili nápoj z nej. Horkosť, ktorou je známa, sa v ľudovej viere stala znakom očisty a ochrany. Bylinkárky ju trhali v presne určené dni a sušené zväzky mali poruke celý rok. Dnešní praktici s ňou okiadzajú byty, kladú ju vedľa zrkadiel pri veštení a pozorne ju odlišujú od jej jemnejšej príbuznej. Spoznáte jej pôvod, slovenské jarné zvyky, legendu o zelenom nápoji aj spôsob, ako ju bezpečne pestovať a sušiť doma. Jej príbeh vedie od antických lekárov cez slovenské gazdiné až k súčasným milovníkom bylinnej mágie.

Bylina s menom bohyne

Striebristozelené listy a drsná vôňa prezradia túto rastlinu aj vtedy, keď nekvitne. Kto si list raz rozotrie medzi prstami, na tú vôňu len tak nezabudne. Palina pravá je trváca bylina z čeľade astrovitých. Rastie na suchých stráňach, pri cestách a okolo starých dvorov. Dorastá zhruba do výšky pása a v lete nesie drobné žlté úbory. Latinský rodový názov dostala podľa gréckej bohyne Artemis, ochrankyne divočiny, pôrodov a mesačného svetla. Antickí lekári ju poznali ako jednu z najhorkejších rastlín vôbec. Práve horkosť z nej urobila bylinu, ktorej ľudia pripisovali moc odháňať choroby aj zlé sily. Tradičné európske čarodejníctvo ju preto dodnes počíta medzi základné ochranné byliny. Najživšie stopy jej povesti však nájdeme celkom blízko, v zvykoch slovenských dedín.

Palina pravá proti bosorkám

Na slovenskom vidieku sa najväčší strach z bosoriek viazal na jar. Na Juraja vyháňali gazdovia dobytok prvý raz na pašu a pred bránou ho okiadzali dymom zo sušených bylín. Palina pravá v týchto zväzkoch často nechýbala. Pred Filipojakubskou nocou zase gazdiné vešali ratolesti nad dvere domov a maštalí. Bosorky tak nemohli kravám odobrať mlieko. Bylinkárky zbierali horké stonky aj okolo Jána, keď mala podľa viery každá rastlina najväčšiu silu. Sušené zväzky potom visievali pod strechou až do ďalšieho leta. Pre ľudí tej doby nebol medzi liečením a ochranou veľký rozdiel. Rovnako ako sejba či žatva patrilo k dedinskému roku aj čarodejníctvo s jeho drobnými obradmi. Za vierou v ochrannú silu byliny pritom stála predovšetkým jedna vlastnosť, jej horkosť.

Horkosť ako znak očisty

V predstavách našich predkov mala horká chuť zvláštne postavenie. Čo bolo horké, to sa podľa viery nedalo ľahko pokaziť ani očariť. Podobne ako soľ, cesnak či oheň patrila horkosť k veciam, ktoré čistia a oddeľujú. Rovnaký obraz pozná aj Biblia. V Knihe zjavenia padá z neba hviezda, ktorá sa volá Palina, a vody, do ktorých dopadne, zhorknú. Starozákonní proroci zase používali horkú bylinu ako obraz trápenia a ťažkého osudu. Horký odvar sa v mnohých krajoch podával ako prostriedok, ktorý má telo zbaviť všetkého zlého. Ľudová tradícia z toho vyvodila dvojaký zmysel. Horkosť znamenala bolesť, no zároveň aj očistu, po ktorej prichádza úľava. Bylina tak stála na hranici medzi chorobou a uzdravením. Najslávnejšiu podobu však táto horkosť získala až v 19. storočí, keď sa ocitla v pohári.

Legenda o zelenej víle

Absint vznikol koncom 18. storočia vo švajčiarskom údolí Val-de-Travers. Destilát z horkej byliny, anízu a feniklu sa čoskoro rozšíril do Francúzska. V parížskych kaviarňach 19. storočia dostal prezývku „zelená víla“. Pili ho básnici Paul Verlaine a Arthur Rimbaud aj maliar Vincent van Gogh. Okolo nápoja vznikla povesť, že otvára brány fantázie a privádza vízie. Vinu za to vtedajší lekári pripisovali látke tujón, ktorú bylina obsahuje. Švajčiarsko absint zakázalo v roku 1910 a Francúzsko o päť rokov neskôr. Dnešné rozbory ukazujú, že väčšinu účinkov mal na svedomí skôr silný alkohol. Legenda o víziách však nadväzovala na oveľa staršiu predstavu, podľa ktorej horká bylina zbystruje vnútorný zrak.

Sny, veštby a príbuzná bylina

Dnešní praktici bylinnej mágie na túto predstavu priamo nadväzujú. Palina pravá sa pridáva do kadidiel, ktoré sa pália pri veštení zo zrkadla alebo z misky s tmavou vodou. Dym má podľa nich upokojiť myseľ a pomôcť zachytiť obrazy, ktoré sa inak strácajú. Obľúbená je najmä okolo Dušičiek, keď je podľa starej viery hranica medzi svetmi najtenšia. Často sa zamieňa so svojou príbuznou, ktorou je palina obyčajná. Tá je jemnejšia a ľudia ju kladú pod vankúš pre živšie a jasnejšie sny. Horkejšiu sestru si praktici nechávajú skôr na ochranu a na pretínanie starých väzieb. V jednej zmesi sa preto obe byliny stretávajú len zriedka a s rozmyslom. Kto chce s nimi pracovať naozaj vedome, najlepšie urobí, keď začne vlastnou úrodou.

Pestovanie a sušenie doma

Vlastnú úrodu zvládne aj začiatočník, pretože rastlina je nenáročná. Palina pravá má rada slnko, suchšiu a skôr chudobnú pôdu. Raz zasadený trs vydrží na jednom mieste aj niekoľko rokov. Tradícia spája zber s Jánskou nocou, no najviac vône majú vrcholky na začiatku kvitnutia v júli. Strihajú sa za suchého rána, keď už oschne rosa. Stonky sa zviažu do malých zväzkov a zavesia hlavou nadol v tieni a na vzdušnom mieste. Keď listy pri dotyku šuštia, presunú sa do sklenenej nádoby alebo papierového vrecka mimo svetla. Takto vydržia celý rok až do ďalšieho zberu. Pre obsah tujónu sa bylina neužíva vnútorne vo veľkom množstve. Nepatrí do rúk tehotným ženám a deťom a mala by byť aj mimo dosahu domácich zvierat.

Od zvykov k vlastnej praxi

Celá povesť tejto byliny stojí na jednoduchej skúsenosti, že horkosť čistí a chráni. Palina pravá preto visela nad dverami maštalí, dymila na Juraja a neskôr sa ocitla v pohároch parížskych umelcov. Slovenské zvyky s ňou spojené podrobne opisuje „Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska“. Živú podobu jarných a jánskych obradov zase ukazujú skanzeny, napríklad Múzeum slovenskej dediny v Martine. Pri samotnom zbere a sušení pomôže kurz u skúsenej bylinkárky. Ochranné rituály však často otvárajú otázky, ktoré siahajú ďalej než k rastline. Pred čím sa vlastne chcem chrániť? Čo mi hovoria sny po večernom okiadzaní? Nový pohľad na ne môže priniesť rozhovor s médiom po telefóne. Skúsené médium vie pomenovať, čo sa skrýva za neurčitým nepokojom, a ukázať, kde je ochrana naozaj potrebná. Takýto rozhovor dokáže prepojiť staré bylinkárske poznanie s tým, čo človek práve prežíva.