Ain Soph Aur a tajomstvo nekonečného svetla

Ešte skôr, než sa začala kabala pýtať na svet, hovorila o tom, čo bolo pred ním. Ain Soph Aur znamená nekonečné svetlo a v židovskej mystike stojí na samom prahu stvorenia. Je posledným z troch závojov, ktoré ležia nad stromom života, teda nad symbolom celého bytia. Pred týmto svetlom sú ešte čistá ničota a bezhraničné nekonečno, z ktorých sa všetko vynára. Táto predstava vznikala v stredoveku a neskôr sa dostala aj do západnej ezoteriky. Práve tam sa z troch tajomných slov stal jeden z pilierov mystického myslenia. Dnes k nemu prichádzajú čitatelia kníh o kabale aj ľudia, ktorých láka hlbšie duchovné hľadanie. Kto sa nad ním zamyslí, dotkne sa otázky, ktorá presahuje hranice bežného rozumu.

Význam pojmu Ain Soph Aur

Slovné spojenie Ain Soph Aur pochádza z hebrejčiny a znamená nekonečné, nestvorené svetlo. Nejde o svetlo, aké vidíme očami, ale o obraz čistej, bezhraničnej prítomnosti. V židovskej mystike označuje stav ešte pred vznikom sveta, keď neexistoval čas ani tvar. Je to posledný krok predtým, než sa čokoľvek prejaví a dostane svoje hranice. Práve pre svoju hĺbku sa tento pojem stal obľúbenou témou, akou sa zaoberá ezoterika. Priťahuje ľudí, ktorí hľadajú slová pre to, čo sa slovami vlastne opísať nedá. Skôr než definíciu ponúka pocit úžasu nad tým, čo presahuje naše chápanie. Nie je to náuka o pravidlách, skôr tiché pozvanie zastať a žasnúť. Aby však dávalo zmysel, treba vedieť, kde presne v kabale sa nachádza.

Nad korunou stromu života

V kabale sa celé stvorenie zobrazuje ako strom života s desiatimi stupňami. Týmto stupňom sa hovorí „sefiry“ a sú to sily, cez ktoré sa božstvo prejavuje vo svete. Na samom vrchole stromu stojí prvá z nich, Koruna, začiatok všetkého viditeľného. Nad ňou sa však podľa tradície vznášajú ešte tri závoje, ktoré do sveta foriem nepatria. Ain Soph Aur je z tejto trojice ten najbližší k stvoreniu, hneď na prahu Koruny. Tento obraz stromu preberá aj moderná ezoterika a robí z neho svoju mapu sveta. Vďaka nemu si aj náročné myšlienky vieme predstaviť ako miesta na jednom obrazci. Z abstraktnej náuky sa tak stáva takmer zrozumiteľná krajina pojmov. Samotné tri závoje si však zaslúžia bližší pohľad, lebo v nich sa skrýva jadro predstavy.

Od ničoty k svetlu

Prvým a najhlbším závojom je „Ain“, čo v hebrejčine znamená jednoducho ničotu. Nie je to prázdnota v zmysle chýbania, skôr stav pred akýmkoľvek niečím. Druhým je „Ain Soph“, teda nekonečno, ktoré nemá začiatok, koniec ani hranice. A napokon prichádza Ain Soph Aur, nekonečné svetlo, prvý náznak pohybu smerom k stvoreniu. Tieto tri stupne opisujú cestu od úplného nič cez bezhraničnosť až k žiare. Mystici ich nechápu ako tri veci, ale ako jeden dej videný z troch strán. Predstavte si tichý úsvit, ktorý ešte nie je dňom, no tma sa už pomaly končí. Svetlo tu nie je opakom tmy, je to skôr prvé zachvenie skrytej plnosti. Táto trojica má za sebou dlhé stáročia hľadania a trpezlivého ľudského premýšľania.

Stredoveká kabala

Myšlienka nekonečného Boha bez mena a tvaru sa v kabale rozvíja od stredoveku. Učenci vtedy hľadali spôsob, ako hovoriť o božstve, ktoré presahuje každé slovo. Veľký vplyv mala kniha „Zohar“, tajomný komentár, čo koloval medzi mystikmi v 13. storočí. O tri storočia neskôr pridal učiteľ Izák Luria z mesta Safed odvážnu predstavu. Podľa neho sa nekonečné svetlo najprv stiahlo, aby uvoľnilo priestor pre svet. Tento akt stiahnutia, nazývaný „cimcum“, vysvetľuje, ako z plnosti mohlo vzniknúť čosi ohraničené. Do prázdna potom vnikol tenký lúč a začala sa história stvorenia. Z jedného bodu ticha tak podľa Luriu povstal celý pestrý svet okolo nás. Práve odtiaľto viedla dlhá cesta až k dnešným západným hľadačom.

Prevzatie na Západe

Na konci 19. storočia objavili kabalu západní hľadači spojení v tajných spoločnostiach. Známy rád Zlatého úsvitu urobil zo stromu života základ svojho učenia. Práve tu sa tri závoje, vrátane pojmu Ain Soph Aur, dostali do slovníka modernej mystiky. Autori ako Dion Fortuneová ich priblížili čitateľom v zrozumiteľnej, takmer učebnicovej podobe. Vznikla tak zvláštna zmes židovskej tradície, hermetizmu a symboliky rôznych kultúr. Pôvodné hebrejské pojmy sa v nej miešali s latinskými a gréckymi ozvenami. Niektorí bádatelia tejto zmesi vyčítajú, že sa vzdialila od pôvodného významu. Iní v nej naopak vidia živý jazyk, ktorým dnešný človek hľadá zmysel. Zostáva otázka, prečo práve nekonečné svetlo priťahuje hľadačov aj po stáročiach.

Symbol nevysloviteľného

Pre mnohých ľudí je Ain Soph Aur predovšetkým obrazom hranice ľudského poznania. Pripomína, že za všetkým, čo vieme pomenovať, leží niečo, čo pomenovať nedokážeme. Práve preto sa k nemu vracajú tí, ktorí meditujú alebo hľadajú pokoj v tichu. Nekonečné svetlo im slúži ako pripomienka pokory pred veľkosťou celku. Nájdu sa aj takí, čo v ňom čítajú tichú útechu v ťažkých chvíľach života. Iní v ňom vidia symbol nádeje, že aj z úplného prázdna sa môže zrodiť žiara. Táto jediná myšlienka dokáže premeniť celý pohľad na vlastné trápenia. Nemusíme veriť každému detailu kabaly, aby nás takáto tichá predstava oslovila. Dotýka sa totiž pocitu, ktorý pozná každý, kto sa aspoň raz započúval do hlbokého ticha.

Ďalšie kroky po strome

Dobrým začiatkom je zoznámiť sa so stromom života a jeho desiatimi stupňami. Kto chce ísť hlbšie, nájde slovenské knihy o kabale a ezoterike, ktoré vysvetľujú pojmy zrozumiteľne. Z klasiky sa oplatí siahnuť po dielach o mystickej kabale, napríklad od autorky Dion Fortuneovej. Nádherné je aj pomalé čítanie úryvkov zo Zoharu v dostupných prekladoch. Pri takýchto témach však slová z knihy niekedy nestačia a človek zatúži po rozhovore. Vtedy môže pomôcť rozhovor s duchovným vodcom po telefóne, ktorý načúva a jemne nasmeruje. Takýto pokojný dialóg dobre dopĺňa tiché štúdium a pomáha usadiť to, čo v nás rezonuje. Ain Soph Aur napokon nie je hádanka na vyriešenie, ale svetlo, čo nás pozýva pozerať hlbšie.