Artemis, grécka bohyňa lovu a mesiaca

Medzi olympskými bohmi patrila Artemis k tým, ktorých si ľudia ctili aj sa ich báli. Bola bohyňou lovu, divokej prírody a ochrankyňou zvierat i mladých dievčat. Zároveň strážila svoju nezávislosť a nikdy sa nechcela vydať ani podriadiť mužovi. Ako dcéra Dia a sestra Apolóna sa narodila na ostrove Délos a patrila k najstarším božstvám Grékov. Jej príbehy sú plné napätia, krásy aj tvrdých trestov pre tých, čo ju urazili. Uctievali ju vo veľkých chrámoch a jej meno prežilo tisícročia až do dnešných čias. V jej postave sa spája láska k slobode a divokej prírode s tvrdou vôľou, akú u iných bohýň nenájdeme. Kto sa započúva do jej príbehu, objaví postavu omnoho zložitejšiu než len obyčajnú lovkyňu s lukom.

Bohyňa lovu a divočiny

Grécka bohyňa Artemis vládla všetkému, čo bolo divoké, voľné a nespútané. Bola paňou lovu, hlbokých lesov a zvierat, ktoré v nich žili. Zároveň chránila mladé dievčatá a pomáhala ženám pri pôrode, hoci sama zostávala pannou. V tom, čo nazývame náboženstvo a mytológia, patrí k najznámejším božstvám vôbec. Gréci si ju predstavovali ako mladú a rýchlu ženu s lukom prehodeným cez plece. Radšej než v honosnom paláci trávila čas v horách, kde počúvala iba šum stromov a vietor. Nebola láskavá bohyňa domáceho kozuba, skôr slobodná duša patriaca prírode. Práve tá zvláštna zmes nežnosti a prísnosti z nej robí takú príťažlivú postavu. Aby sme jej však porozumeli, musíme sa vrátiť k jej nezvyčajnému zrodu.

Dcéra Dia a sestra Apolóna

Na ostrove Délos priviedla Léto na svet dvojičky, Artemidu a jej brata Apolóna. Podľa báje sa Artemis narodila prvá a hneď potom pomohla matke priviesť na svet brata. Táto scéna z nej urobila pomocníčku každej ženy, ktorá privádza dieťa na svet. Práve preto ju Gréci považovali aj za ochrankyňu rodičiek a novorodencov. Jej otcom bol sám Zeus, najvyšší z bohov, čo jej dávalo výnimočné postavenie. Aj preto ju staré náboženstvo a mytológia Grékov postavili medzi dvanástich hlavných olympských bohov. Jej korene sú však ešte staršie a siahajú k dávnej pani zvierat z čias pred Grékmi. Táto prastará bohyňa lesov akoby v Artemide ožila v novej podobe. O jej pravej povahe najviac prezradia jej znaky a to, čím sa obklopovala.

Luk, jeleň a mesiac

Jej najznámejším znakom je strieborný luk a tulec so šípmi, ktoré nikdy neminuli cieľ. Sprevádzali ju lovecké psy a stádo jeleňov, jej najmilšie zvieratá. Neskôr ju ľudia spojili s mesiacom a jeho chladným, striebristým svetlom. V tichých nociach si ju predstavovali, ako so svojím sprievodom prebieha stíchnutým lesom. Artemis bola prudká a hrdá, znášala len máloktorú urážku bez odplaty. Bola však verná tým, čo si jej priazeň zaslúžili. Obklopovala sa sprievodom mladých nýmf, ktoré s ňou zdieľali sľub čistoty. Spolu blúdili divočinou ďaleko od ľudských príbytkov. Beda tomu, kto tento sľub ohrozil alebo ju vyrušil pri kúpeli v lesnom prameni. Práve okolo tejto povahy sa spletá množstvo dramatických príbehov.

Slávne mýty o Artemide

Okolo Artemidy koluje viacero príbehov, v ktorých sa naplno ukazuje jej prísnosť. Lovca Aktaióna premenila na jeleňa za to, že ju náhodou uvidel pri kúpeli. Jeho vlastné psy ho potom nespoznali a roztrhali ako obyčajnú zver. Nešťastný lovec tak zaplatil životom za jediný neúmyselný pohľad. Nýmfu Kallistó, ktorú zviedol Zeus, zasa premenili na medvedicu a vyhnali z družiny. Ani vlastné previnenie, ani cudzia vina pred jej hnevom neobstáli. Keď sa kráľovná Niobé chválila svojimi deťmi viac než bohmi, Artemis a Apolón jej ich vzali. Tieto tresty pôsobia kruto, no pre Grékov vyjadrovali silu, ktorú si nemožno znepriateliť. Aj kvôli tejto sile ju ľudia uctievali s veľkou úctou po celom gréckom svete.

Chrámy a slávnosti

Uctievali ju v mnohých mestách, no najslávnejší jej chrám stál v Efeze na pobreží Malej Ázie. Bol taký veľkolepý, že ho starovek zaradil medzi sedem divov sveta. Pútnici doň prichádzali zďaleka a prinášali dary v nádeji na jej priazeň. V meste Brauron pri Aténach jej slúžili malé dievčatá, ktorým sa hovorilo medvedice. V Sparte zas prebiehali pri jej oltári tvrdé skúšky odvahy mladých chlapcov. Rimania ju stotožnili so svojou bohyňou Dianou a uctievali ju pod týmto menom. V Ríme sa Diana stala ochrankyňou lesov, mesiaca aj lovcov. Na jej sviatky sa konali sprievody, obety aj tance v jej divokej prírode. Ľudia pri nich prosili o ochranu i šťastie. Zaujímavé je, že jej príťažlivosť nevyprchala ani po tisícročiach.

Symbol nezávislosti

Aj dnes zostáva Artemis živým symbolom, hoci jej mramorové chrámy dávno zmizli. Pre mnohých predstavuje slobodnú a nezávislú ženu, ktorá sa nikomu nepodriadi. Ochrancovia prírody v nej vidia obraz nedotknutej divočiny, ktorú treba brániť. Umelci ju po stáročia zobrazovali s lukom, jeleňom a kosákom mesiaca nad čelom. Objavuje sa v obrazoch, sochách aj v príbehoch, ktoré rozprávame stále nanovo. Filmy aj knihy si ju požičiavajú ako obraz hrdinky, ktorá sa nedá skrotiť. Jej meno nesú súhvezdia, umelecké diela aj odvážne výpravy za poznaním. Priťahuje najmä tých, ktorí obdivujú vnútornú silu a vernosť sebe samému. Z dávnej bohyne lesov sa tak stala nadčasová predstava odvahy, slobody a vnútornej sily.

Bližšie k antickým bájam

Najlepšou cestou k tejto bohyni je začítať sa priamo do starých gréckych bájí. Zrozumiteľne a pútavo ich podáva slovenský autor Vojtech Zamarovský v knihe „Bohovia a hrdinovia antických bájí“. Kto chce vidieť Artemidu na vlastné oči, nájde ju na antických sochách a vázach v múzeách. Jej postava sa spája s mesiacom, ktorý oddávna prebúdza ľudskú predstavivosť aj vnútorný cit. Práve preto ľudí priťahovaných mesiacom a ženskou intuíciou často láka aj hľadanie hlbšieho zmyslu. V takom rozjímaní vie pomôcť aj pokojný rozhovor s jasnovidkou po telefóne, ktorá načúva a nasmeruje. Takéto stíšenie sa pekne dopĺňa s obdivom k starým bájam plným symbolov. Artemis nám pripomína, že sila a jemnosť môžu prebývať v jednej a tej istej duši.