Forteána, svet záhad a anomálií

Svet je plný udalostí, ktoré sa vymykajú všetkému, čo považujeme za možné. Práve ich zbieraním a skúmaním sa zaoberá forteána, pomenovaná po Charlesovi Fortovi. Tento americký spisovateľ strávil roky v knižniciach a zapisoval si tisíce záhadných správ. Dažde žiab, svetlá na oblohe či nevysvetlené zmiznutia, to všetko ho fascinovalo. Neveril pritom slepo ničomu, len sa pýtal a spochybňoval prílišné istoty. Rovnako ako poverám sa vysmieval aj sebaistote vedcov svojej doby. Z jeho poznámok neskôr vyrástli knihy, ktoré ovplyvnili celé generácie hľadačov záhad. Jeho odkaz žije ďalej v knihách, časopisoch aj v bádaní o záhadách. Kto sa doň začíta, získa chuť pozerať sa na svet s otvorenejšími očami.

Forteána a jej záhady

Zbieranie a štúdium zvláštnych, nevysvetlených javov voláme forteána. Ide o úkazy, ktoré nezapadajú do uznávaných vedeckých predstáv o svete. Patria sem záhadné dažde zvierat, svetlá na nebi či predmety nájdené tam, kde nemajú čo hľadať. Forteána takéto prípady nezavrhuje, ale ani slepo neprijíma, len ich starostlivo zaznamenáva. Zbiera presne tie javy, pre ktoré sa vžilo slovo paranormálne. Nesnaží sa ich za každú cenu vysvetliť, skôr núti klásť otázky. Je to teda menej hotová náuka a viac zvláštny spôsob pohľadu na svet. Nejde pritom o tajné učenie ani o návod, ako čarovať. Je to skôr pozvánka všímať si aj to, čo sa nehodí do bežného obrazu sveta. Odkiaľ sa však vzalo také nezvyčajné meno?

Muž menom Charles Fort

Meno dostala forteána po americkom spisovateľovi Charlesovi Fortovi. Žil na prelome 19. a 20. storočia a väčšinu života zasvätil jednej neobyčajnej vášni. Celé roky presedel v knižniciach a prehrabával sa starými novinami a vedeckými časopismi. Vypisoval si z nich tisíce správ o udalostiach, ktoré si nikto nevedel vysvetliť. K oblasti, ktorú voláme paranormálne, sa pritom staval skôr zboku a s iróniou. Nebol totiž snílek, ale ani prísny vedec, iba nenapraviteľný a vášnivý zberateľ zvláštností. Svoje poznámky nakoniec spracoval do niekoľkých svojráznych kníh. Písal ich s takou dávkou irónie, že čitateľ nikdy celkom nevie, kedy žartuje. Čo všetko sa v jeho zbierkach ocitlo, znie až celkom neuveriteľne.

Žaby padajúce z neba

Zoznam javov, ktoré Fort zhromaždil, pripomína ozajstný katalóg nemožných vecí. Opisoval dažde, pri ktorých z neba padali žaby, ryby, kamene či dokonca krv. Zbieral správy o zvláštnych svetlách a lietajúcich predmetoch dávno pred módou lietajúcich tanierov. Zaujímali ho záhadné zmiznutia ľudí, ako aj náhle a nevysvetliteľné požiare. Fascinovali ho predmety nájdené v horninách, ktoré tam podľa tvrdení vedy vôbec nemali byť. Nechýbali ani správy o zvláštnych zvukoch a záhadných stopách v snehu. Všetky tieto správy nazýval zatratenými, lebo ich oficiálna veda odmietala. Práve tie odmietnuté a prehliadané údaje ho priťahovali zo všetkého najviac. Za jeho zbieraním sa však skrývala aj hlbšia myšlienka.

Pochybnosť ako metóda

Sám Fort nebol slepým veriacim v zázraky, práve naopak. Rovnako ako povery zosmiešňoval aj prílišnú istotu vtedajších vedcov. Tvrdil, že veda príliš rýchlo zavrhuje všetko, čo sa jej nehodí do teórie. Pre javy, ktoré akoby sa premiestnili z miesta na miesto, dokonca vymyslel slovo teleportácia. Jeho obľúbeným terčom boli učenci, ktorí sa tvárili, že vedia úplne všetko. Rovnako však varoval aj pred tými, čo uveria každej záhade bez rozmyslu. Nechcel hlásať nové náboženstvo, chcel len otriasť pohodlnou istotou. Veril, že pravda je vždy neúplná a že sa oplatí pochybovať o všetkom. Aj o vlastných myšlienkach hovoril s posmešným nadhľadom a bez nároku na neomylnosť. Túto zvedavú pochybnosť napokon zdedili aj jeho nasledovníci.

Odkaz v knihách a časopisoch

Jeho myšlienky sa prvýkrát naplno rozvinuli v knihe s názvom Kniha zatratených. Vyšla po prvej svetovej vojne a rýchlo si získala verných čitateľov. Po Fortovej smrti vznikla spoločnosť, ktorá v jeho diele pokračovala. Neskôr sa objavil aj časopis Fortean Times, ktorý dodnes mapuje zvláštne udalosti sveta. Fortove nápady výrazne ovplyvnili bádanie o neznámych lietajúcich objektoch aj hľadanie záhadných tvorov. Bez neho by dnešné písanie o záhadách vyzeralo úplne inak. Mnohí autori sa k nemu dodnes hlásia ako k svojmu vzoru. Slovo forteánsky sa stalo označením pre všetko čudné, hraničné a nezaradené. Vďaka nemu má aj dnešná zvedavosť po záhadách svojho patróna. Zostáva však otázka, ako sa k takýmto javom postaviť rozumne.

Medzi zázrakom a omylom

Zdravý prístup k forteáne stojí niekde medzi úžasom a triezvym rozumom. Mnohé kedysi záhadné javy totiž časom dostali celkom prirodzené vysvetlenie. Dažde rýb spôsobujú silné víchrice, ktoré ich nasajú z vodnej hladiny. Guľový blesk, o ktorom sa dlho pochybovalo, veda dnes berie vážne. Ukázalo sa, že aj tie najbláznivejšie správy môžu mať reálne jadro. Zároveň však množstvo historiek neobstálo pred obyčajným overením. Iné prípady zostávajú otvorené a ešte len čakajú na svoje vysvetlenie. Práve v tom je čaro forteány, že nezatvára dvere ani pred jedným pohľadom. Učí nás žasnúť, no zároveň si klásť otázky a nenaletieť hocijakému tvrdeniu. Práve táto rovnováha medzi zvedavosťou a rozumom je jej najcennejším odkazom.

Zvedavosť s chladnou hlavou

Otvoriť si niektorú z Fortových kníh je najlepší spôsob, ako forteánu spoznať. Jeho Kniha zatratených dodnes baví svojím jazykom aj záplavou neuveriteľných príkladov. Kto má rád aktuálne záhady, môže siahnuť po časopise Fortean Times. Zaujímavé je aj dohľadať si, ako veda vysvetlila dažde rýb či guľový blesk. K téme sa viažu aj slovenské knihy o záhadách a nevysvetlených úkazoch. Pomôže aj čítať s ceruzkou v ruke a robiť si k prečítanému vlastné poznámky. Postupne si tak človek vycibrí cit pre to, čomu sa dá veriť. Pri každej senzácii sa oplatí pýtať, čo je doložené a čo len pekná historka. Práve takýto zvedavý, no obozretný pohľad je jadrom celej forteány. Svet je totiž dosť zvláštny na to, aby stálo za to všímať si ho pozornejšie.