Sestry Foxové a zrod špiritizmu

Záhadné klopanie v skromnom americkom dome kedysi rozprúdilo dejiny celého jedného hnutia. Za všetkým stáli sestry Foxové, dve mladé dievčatá, ktoré tvrdili, že sa rozprávajú s duchom. Ich príbeh sa považuje za začiatok moderného spiritualizmu v polovici 19. storočia. Zo zvedavosti niekoľkých susedov sa čoskoro stalo hnutie, ktoré zachvátilo svet. Slávne dievčatá usporadúvali seansy a hovorili za ne tajomné údery. Ich sláva sa šírila po Amerike aj Európe a priťahovala tisíce zvedavcov. O to väčší rozruch neskôr spôsobilo, keď sa ukázalo, že za všetkým bol iba trik. O mnoho rokov neskôr totiž jedna zo sestier priznala, že šlo o podvod. Ich osud aj napriek tomu dodnes fascinuje a núti premýšľať o viere a klame.

Sestry Foxové a klopanie

Všetko sa začalo obyčajným klopaním, ktoré počuli dve dievčatá v tichej dedine. Sestry Foxové boli ešte takmer deti, keď vraj nadviazali kontakt s duchom zomrelého. Tvrdili, že mu rozumejú a že im odpovedá pomocou zvláštnych úderov. Zvesť o hovoriacich duchoch sa rýchlo rozniesla po okolí a potom aj ďalej. Stali sa tak nechtiac zakladateľkami hnutia, ktoré voláme spiritualizmus. Z dvoch neznámych dievčat sa razom stali slávne postavy svojej doby. Ľudia k nim putovali z blízka aj zďaleka, aby počuli hlas zo záhrobia. Ich meno sa v priebehu pár mesiacov ocitlo v novinách po celej krajine. Málokto vtedy tušil, ako ďaleko ich tento zvláštny dar zavedie. Čo sa vlastne stalo v tú noc, keď sa klopanie ozvalo po prvý raz?

Tajomné zvuky v dome

Písal sa rok 1848, keď sa rodina Foxovcov nasťahovala do domu na americkom vidieku. Onedlho začali po nociach počuť zvláštne klopanie, ktoré nemalo zjavnú príčinu. Dievčatá Kate a Margaret vymysleli spôsob, ako sa s neviditeľným zdrojom dohovoriť. Jeden úder znamenal nie, dva áno, a tak si vraj pýtali odpovede na otázky. Podľa ich slov klopal duch podomového obchodníka, ktorý mal v dome kedysi zomrieť. Susedia sa schádzali v zástupoch, aby na vlastné uši počuli tajomné údery. Čím viac ľudí prichádzalo, tým hlasnejšie sa o dome hovorilo. Z tichého vidieckeho príbytku sa stalo miesto, o ktorom čoskoro vedeli všetci. O niekoľko rokov z týchto nenápadných zvukov vyrástol celý spiritualizmus. Nikto vtedy netušil, akú lavínu tie dve dievčatá spustili.

Zrod nového hnutia

Chýr o dievčatách, čo sa rozprávajú s mŕtvymi, sa šíril neuveriteľnou rýchlosťou. Starší súrodenci vytušili príležitosť a začali ich predstavovať zvedavému publiku. Sestry usporadúvali verejné seansy, na ktorých za nimi opäť klopali neviditeľné sily. Ľudia platili, aby mohli sedieť pri stole a klásť otázky svojim zosnulým. Práve od ich vystúpení sa odvíja zrod moderného spiritualizmu ako duchovného hnutia. Viera, že s mŕtvymi možno hovoriť, zrazu dostala akoby hmatateľný dôkaz. Ozvena úderov akoby dávala nádej, že smrť nie je úplný koniec. Kto stratil blízkeho, chcel veriť, že s ním ešte môže prehodiť slovo. Pre mnohých smútiacich to bola veľká a lákavá útecha. Onedlho sa táto myšlienka prehnala celou krajinou aj ďaleko za jej hranice.

Hnutie sa šíri svetom

Nové hnutie sa v priebehu pár rokov rozšírilo po Amerike aj po Európe. V nespočetných domácnostiach sa ľudia schádzali okolo stolov na večerné seansy. Snažili sa privolať duchov, sledovali pohyby stola a čakali na tajomné znamenia. Objavovali sa desiatky ďalších médií, ktoré tvrdili, že majú rovnaký dar. Vznikali spolky, časopisy aj celé kruhy nadšencov tohto nového smeru. Seansy sa stali módou, ktorá sa preliala z chudobných izieb až do bohatých salónov. Spiritualizmus sa pre mnohých stal útechou v časoch, keď bola smrť všadeprítomná. Zaujímať sa oň začali aj vzdelaní a slávni ľudia svojej doby. Z okrajovej zvláštnosti sa stalo hnutie s miliónmi prívržencov. Nikto však netušil, že za jeho kolískou sa raz vynorí prekvapivé priznanie.

Priznanie po rokoch

Zvrat prišiel v roku 1888, keď jedna zo sestier vystúpila pred publikom s priznaním. Margaret vyhlásila, že celé slávne klopanie bolo od začiatku iba dômyselný trik. Na pódiu predviedla, ako dokáže lusknutím kĺbov na nohe vylúdiť tie isté zvuky. To, čo roky pôsobilo ako hlas z druhého sveta, malo byť len obyčajné cvaknutie. Podľa jej slov si celý trik ako deti vymysleli spočiatku len pre zábavu. Nikto vraj nečakal, že sa z nevinného žartu stane obrovské hnutie. Priznanie vyvolalo obrovský rozruch a mnohými veriacimi otriaslo až do základov. O čosi neskôr sa však Margaret svojho vyhlásenia znovu zriekla. Dodnes nie je celkom jasné, čomu z toho vlastne veriť. Osud oboch sestier sa medzitým začal povážlivo rúcať.

Trpký koniec a odkaz

Obe sestry dožili svoje posledné roky v biede a takmer zabudnuté. Trápili ich chudoba, sklamanie aj závislosť od alkoholu, ktorá im brala sily. V priebehu krátkeho času, začiatkom deväťdesiatych rokov, zomreli takmer bez prostriedkov. Ich smutný koniec je varovaním, ako ťažko sa žije v tieni vlastnej legendy. Napriek priznaniu a chudobnému koncu však spiritualizmus nezanikol, práve naopak. Hnutie, ktoré nechtiac rozdúchali, žilo ďalej a získavalo nových prívržencov. Myšlienka rozhovoru s mŕtvymi sa ukázala byť silnejšia než osud jej pôvodkýň. Pre jedných zostali sestry Foxové podvodníčkami, pre druhých priekopníčkami. Ich príbeh tak spája dohromady vieru, smútok, senzáciu aj obyčajnú ľudskú slabosť.

Vrátiť sa k ich príbehu

Spoznať príbeh sestier Foxových znamená nahliadnuť do zrodu celého jedného hnutia. Kto sa chce dozvedieť viac, nájde slovenské knihy o dejinách spiritualizmu a o slávnych médiách. Zaujímavé je čítať o udalostiach v Hydesville aj o neskoršom Margaretinom priznaní. Pri celom príbehu sa oplatí zvažovať, čo je doložené a čo len pútavá legenda. Poučné je všímať si, ako ľahko dokáže túžba po nádeji ovplyvniť celé zástupy. Ich osud pripomína, že aj veľké hnutia môžu mať prekvapivo krehký začiatok. Málokedy pritom taká drobná príhoda mala takéto obrovské následky. Zároveň ukazuje, akú moc má ľudská túžba veriť v niečo za hranicou smrti. Sestry Foxové tak zostávajú jednou z najzáhadnejších kapitol dejín viery v duchov.