Brethariánstvo medzi mystikou a rizikom

Pohľad na brethariánstvo odhaľuje jedno z najkontroverznejších učení v oblasti alternatívneho prístupu k telu. Zástancovia tvrdia, že človek môže žiť iba zo svetla, vzduchu a duchovnej energie, bez potreby jedla a niekedy aj vody. Korene podobných predstáv siahajú k indickým asketom, kresťanským mystikom a sufijským pútnikom. Súčasná podoba hnutia však vznikla najmä v deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. Tienistou stránkou je niekoľko zdokumentovaných úmrtí ľudí, ktorí sa pokúsili týmto učením žiť. Lekárska veda zhodne tvrdí, že človek bez vody a kalórií prežíva len krátko a každý dlhodobý pokus znamená vážne ohrozenie života. Wellness komunita preto na túto tému reaguje opatrne a uprednostňuje zodpovedné formy pôstu pred extrémami.

Čo brethariánstvo tvrdí

Termín brethariánstvo označuje učenie, podľa ktorého človek dokáže žiť iba zo svetla, vzduchu a kozmickej energie. Telo sa podľa tohto pohľadu má postupne vzdať jedla a niekedy aj vody. V oblasti, ktorú nazývame wellness, sa občas objavuje na okraji niektorých alternatívnych komunít. Hlavný prúd starostlivosti o zdravie ho však jednoznačne odmieta. Niektorí jeho zástancovia ho označujú aj ako pránizmus alebo živenie pránou. Tento názor je v zásadnom rozpore s overenými poznatkami fyziológie aj s tisícročnými skúsenosťami všetkých kultúr sveta. Napriek tomu jeho prísľub priťahuje ľudí, ktorí hľadajú radikálnu duchovnú premenu alebo úľavu od ťažkého vzťahu k jedlu. Najprv si však treba prejsť tým, odkiaľ toto myslenie historicky pochádza.

Dávne korene asketizmu

Predstavu, že duchovne pokročilý človek nepotrebuje obyčajné jedlo, nájdeme v rôznych náboženských tradíciách. Pretrvávajú v nich stovky až tisíce rokov. V indickom kontexte sa hovorí o jogínoch, ktorí dlhodobo pôstia a vraj prijímajú pránu priamo cez dych. V kresťanstve sú známe stredoveké postavy, ktoré výrazne obmedzovali príjem potravy v rámci askézy. Sufijskí mystici praktizovali pôst ako prostriedok k Bohu, no nikdy nehlásali úplné vzdanie sa jedla na neurčito. Téma wellness sa s týmito stopami stretáva najmä cez moderné interpretácie. Tie však starodávnu duchovnú prax často zjednodušujú a zbavujú jej pôvodných ochranných pravidiel. Tradičné školy vždy zdôrazňovali postupnosť, vedenie skúseného učiteľa a kontrolu telesného stavu. Z týchto koreňov vzišlo v dvadsiatom storočí moderné brethariánstvo, ktoré pôvodné upozornenia opustilo.

Moderné hnutie a učitelia

Moderné brethariánstvo začalo v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. Americký kuchár Wiley Brooks založil v roku 1980 organizáciu Breatharian Institute of America. Tvrdil, že jeho telo prešlo premenou. V deväťdesiatych rokoch sa stala svetovo známou Austrálčanka Ellen Greve, vystupujúca pod menom Jasmuheen. Napísala knihy o 21-dňovej iniciácii do údajného života bez jedla. Indický učiteľ Hira Ratan Manek zase hlásal sungazing, dlhé pozeranie sa do slnka, ako spôsob získavania energie. Tieto postavy našli prívržencov najmä cez konferencie, knihy a internet. Ich učenie znelo lákavo jednoduchosťou, no ich vlastné životy nesplnili to, čo sľubovali. Wiley Brooks bol opakovane prichytený pri vchode do reštaurácie a Jasmuheenovej televízne testy zlyhali už v prvých dňoch. Tieto sklamania sú však miernym dôsledkom v porovnaní s tým, čo postretlo niektorých jej čitateľov.

Tragické zlyhania v praxi

Tragické dôsledky tejto praxe sú zdokumentované vo viacerých prípadoch. Verity Linn, škótska žena, zomrela v roku 1999 v škótskej divočine po pokuse o pôst inšpirovaný Jasmuheen. Lani Morris, Austrálčanka, skončila v hlbokej kóme a zomrela v rovnakom čase v Novom Zélande pri rovnakej praxi. Timo Degen, nemecký učiteľ, zomrel ešte skôr po pokuse o 21-dňovú iniciáciu. Niekoľko ďalších menej publikovaných prípadov je zaznamenaných v lekárskej a žurnalistickej literatúre. Tieto udalosti boli vyšetrené príslušnými úradmi a lekári zhodne konštatovali, že príčinou bolo odmietanie jedla a vody. Žiadny prípad reálneho dlhodobého života bez jedla nikdy nebol vedecky preukázaný. Práve preto vyžaduje téma brethariánstvo iný, oveľa zodpovednejší pohľad zo strany wellness komunity.

Wellness a zdravé pôsty

Súčasná wellness scéna ponúka viacero spôsobov, ktoré sa otázke pôstu venujú zodpovedne. Prerušovaný pôst, často nazývaný intermittent fasting, je dnes široko praktizovaná a vedecky skúmaná metóda. Pri nej človek konzumuje jedlo v určenom okne, napríklad osem hodín, a zvyšok dňa neje. Pre lekárske účely sa používa aj dlhší terapeutický pôst, vždy však pod dohľadom lekára a s dostatočným príjmom vody a minerálov. Tradícia detoxikačných kúr v slovenských kúpeľoch sa drží podobných princípov postupnosti a kontroly. Žiadny zo zodpovedných smerov nikdy netvrdí, že človek môže prestať jesť úplne, ako sľubuje brethariánstvo. Naopak, kladú dôraz na pravidelnosť a vyváženosť. Pri pochopení tohto kontrastu sa vynára otázka, prečo niektorí ľudia inklinujú k extrémnym praktikám napriek varovaniam.

Skryté motívy za extrémom

Motívy, ktoré ľudí privádzajú k extrémnym praktikám ako brethariánstvo, sú často hlbšie než samotná otázka jedla. Niektorí ľudia hľadajú radikálnu duchovnú premenu, ktorú im bežná prax nedáva. Iní bojujú s nezvládnutým vzťahom k vlastnému telu, k jedlu alebo s pretrvávajúcou hanbou. Psychológovia upozorňujú, že prísľub života bez jedla často oslovuje ľudí s tendenciou k poruchám príjmu potravy. Tieto poruchy sú samé osebe vážnou chorobou, ktorá si zaslúži odbornú starostlivosť. V karpatskej tradícii sa veľká odriekateľská prax nikdy neoddeľovala od komunity, učiteľa a postupnosti. Súčasní ľudia žijú často izolovane a internet im ponúka silné, no nebezpečné inšpirácie. Vnímavosť k vlastnému zdraviu, k odbornej pomoci a k starým múdrostiam pomáha rozlišovať zdravú duchovnú cestu od rizika.

Bezpečná cesta k duchu

Cesta k duchovnej hĺbke nemusí viesť cez ohrozenie vlastného života a brethariánstvo je tu jasným varovaním. Pre tých, ktorí chcú pochopiť tému hlbšie, sú dobrým východiskom slovenské preklady kníh o vedomom pôste. Užitočné sú aj religionistické práce o asketizme a knihy o poruchách príjmu potravy. Ak vás alebo niekoho z vašich blízkych priťahujú extrémne praktiky, je dôležité vyhľadať pomoc lekára alebo psychológa. Pri otázkach, ktoré nesúvisia s telesným ohrozením, ale s vnútorným hladom po zmysle, môže byť užitočný iný typ rozhovoru. Telefonický rozhovor s mediálnou poradkyňou ponúka pokojný priestor pre duchovné hľadanie bez tlaku na fyzické zákazy. Rozhovor s veštkyňou cez telefón pomáha pomenovať to, čo človek tuší, ale ešte nevie uchopiť slovami. Spojenie odbornej starostlivosti a citlivého duchovného dialógu otvára bezpečnejšiu cestu k tomu, čo ľudia v tomto hnutí hľadali.